Môj - jej štokrlík...

Doniesla som si z rodičovského domu starý zelený štokrlík na 4 červených kolieskach, ktorý si pamätá nás všetky tri sestry, má už cez 30 rokov, a zelená farba už skoro opadala.

Vymýšľala som lavičku alebo mini stolček na sedenie pri prezúvaní pre moju dcérku a tento štokrlík, ako ho voláme doma, sa mi náramne hodil. Len už starček vyzeral zle, tak som sa ho rozhodla dať troška dokopy. 

 Zbúchala som ho dokopy, lebo klinčeky už sa vyťahovali, prebrúsila brúsnym papierom a natrela základnou bielou farbou. 

Chcela som mu najskôr vrátiť jeho zelenú tvár, ale v našej tmavej chodbičke by sa potom úplne stratil, a tak je do biela a pôsobí čisto. Tak som dlho nepremýšľala a pootláčala na neho ešte krúžky pomocou pečiatiek a prelakovala, a jediné, čo mi zostáva je vyčistiť červené umelohmotné kolieska zababrané od farieb a položiť ho na chodbu kde patrí.

Zeleninka v debničke...

Naša malá má svoju kuchynku.

Zásluhou tatina, mami a deda. A má aj kuchynské riady, ale čo do nich?

Učíme sa slovíčka a rozoznávať predmety a tak mama kúpila kopu filcu a začala po večeroch šiť zeleninku. Našla som na ňu aj vhodnú debničku, v ktorej sme mali xylofón a tak po večeroch šijem mini zeleninku, podľa toho koľko mám farieb, a aké veľkosti filcu mi ešte zostávajú...

a pribudlo nám aj ovocie...

Podbradníčky...

S podbradníčkami som začala pred rokom a pol, keď moja dcérka začala jesť prvé zeleninové a ovocné kašičky.

Nakúpila som si kopec bielych, čistých a poďho maľovať...

Pri chrúmaní jabĺčka som v jeden deň namaľovala jabĺčkové:

 Potom prišli na rad ovocníčkové:

Neskôr zvieratkové:

 Zostáva mi už len tá zeleninka...

Zútulňujem náš bytík...

Pred tromi rokmi som otehotnela, pred dvoma rokmi sa nám narodila dcérka, manžel skoro nestihol finišovať prestavbu našeho bytíku, ale nakoniec sa všetko podarilo, a ja som si doniesla do nového bytu, nového človiečika. Veľa vecí sme dorábali za chodu, malinká nám to uľahčovala svojou dobrou povahou, a keď spinkávala, ja som sa snažila zutúlňovať si svoje obydlie.

Môj manžel mi dovolil maľovať na steny, tak som si dovolila to využiť, a namaľovala som mu obrázok, ktorý si odfotil pri svojich cestách. Je z Mexika, ale spravila som si ho po svojom.

Ako môj kamarát hovorí, je to taká rurálna maľba, aj s nápisom, ktorý mi skoro nevyšiel, ale nevadí...

Jeden stolček, dvakrát inak...

Mali sme v našej domácnosti dva staršie stolčeky, ktoré sme skoro vôbec nevyužívali, a tak nás napadlo, že im dáme nový šat.

Naša dcérka začala vo veľkom variť, a my sme uvažovali nad kúpou malej drevenej kuchynky. Nakoniec sme sa rozhodli, že jeden z týchto stolčekov premeníme na detskú mini kuchynku a druhému dáme novú tvár ako kávičkovému stolčeku. 

Oba stolčeky vyzerali rovnako ale zmenili svoje použitie aj tvár.

Asi takto:

a takto sa v kuchynke varí...

Drevené kocky domáce zvieratká...

Začala som pracovať na drevených kockách pre maličké deti.

Prvé sú štyri vo veľkosti 5x5 cm, kvôli tomu, že deti ešte nemajú dosť dobre vyvinutú jemnú motoriku, a myslím, že na začiatok stačí, poskladať jednoduchý obrázok zo 4 častí.

Moja dcérka bude mať o mesiac dva roky, miluje zvieratká, takže som jej namaľovala najznámejšie domáce zvieratká, ktoré vie pomenovať a napodobniť zvuky, ktoré vydávajú.

Kocky sú prebrúsené jemným šmirgľom, natreté základnou farbou, maľované akrylom a prelakované polomatným lakom, ktorý je určený pre detské hračky.

Všetko ekologické a zdravotne nezávadné materiály.